11.časť

01.06.2011 20:41

  11.časť

*Pred dvoma týždňami.

*Písané z Mirovho pohľadu.

´No do riti! To už je pol piatej? Sakra! Zas meškám. Chalani ma zabijú.´ Vravím si, no aj napriek tomu nezrýchľujem a idem kľudným krokom. O pár metrov už stláčam kľučku na dverách skušobne. Keď vojdem privíta ma potlesk chalanov a Roman to hneď okomentuje: „Hurá. Konečne si došiel. To chce veľký potlesk.“ „Aj ja ťa rád vidím Roman.“ Vravím ignorujúc jeho ironickú poznámku. Keď sa všetci zvítame ozve sa Jaro: „No čo už si vybral konečne tú poslednú pesničku na album?“ Bál som sa, že dôjde aj na túto tému. Máme už nahraté všetky piesne na prvý album okrem jednej. Lenže ja si neviem vybrať akú pieseň by sme tam mohli dať. Nič z mojich už dávno napísaných skladieb sa mi tam nehodí. A nejako posledných pár dní neviem nič vymyslieť. „No,... pracuje sa na tom.“ „Vieš čo Mirec,“ začal Roman „tak mi napadlo, minule som napísal jednu skladbu, len text, ale Igor ju nevzal tak možno ... či by si si ju nechcel aspoň prečítať, možnože sa ti zapáči, alebo ťa aspoň inšpiruje.“ „No tak ukáž, veď prečítať si to môžem.“ Nemám rád keď mi niekto iný ponúka pesničky, ale teraz asi nemám na výber. Roman mi podá poškrtaný zdrap papiera a ja začínam čítať. ....  Hmmm ... no nie je to zlé ... ten refrén sa mi celkom páči. „ No vieš čo Roman, ja ešte pouvažujem, lebo ten refrén je fakt dobrý. Ale ja musím spievať pieseň, do ktorej sa budem vedieť vžiť. Musí to byť niečo čo som zažil. A toto nie je ono. Ale každopádne ďakujem. .. No ale poďme teraz hrať. Musíme si poriadne precvičiť všetko, pretože dnes som dohodol koncert o dva týždne v Košiciach. Ponúkli mi ho veľmi nečakane ale keďže za neho dajú celkom pekné prachy tak som neodmietol. A keď už budem konečne doma v Košiciach tak sa opäť prehrabem v mojich textoch a možno niečo vyberiem,“ Chalani nemali žiadne namietky a tak sme začali skúšať. Skúška prebiehala ako zvyčajne. Riadne sme sa nasmiali, naspievali a zabavili. Keď sme zložili aparatúru a chystali sme sa na odchod Tomi zvolal: „Let´s go to pivo !“ Nastal výbuch smiechu ako zvyčajne keď Tomi mieša angličtinu so slovenčinou. „That´s great idea. If you haven´t got any others plans for today we can go to some pub and have a beer.“ (To je skvelý nápad. Ak nemáte žiadne iné plány môžeme ísť do nejakého baru a dať si pivo) Navrhol som po anglicky aby rozumel aj Tomi. Pozrel som sa na všetkých a všetci súhlasne prikývli. ...

O dva týždne na koncerte v Košiciach

Vybehujem na pódium, pozerám na ten obrovský dav pištiacich ľudí, zdravím ich a začínam spievať Trosky. Postupne spievam aj ďalšie piesne z pripravovaného albumu a to: Kvapky, Baby, Suchý ľad a Last forever. Atmosféra je úžasná. Ako inak keďže sme doma v Košiciach. Keď vidím všetkých tých skákajúcich a tlieskajúcich ľudí pod pódiom tak ma to napĺňa neskutočnou energiou. Zostal by som tu spievať aj do rána lenže už musím končiť. Zaspievam poslednú pieseň, Welcome to the jungle a lúčim sa s fanúšikmi a pomaly schádzam z pódia. Chalani ešte odnášajú aparatúru a ja zatiaľ volám Rasťovi. Môjmu kamošovi, s ktorým sa mám aj s chalnmi dnes stretnúť a zájdeme si na pivo. „Čau Rasťo, no čo tak kam ideme dnes?“ „Nazdar Mirec. No vieš ... ehm ... mne do toho prišlo niečo súrne, prepáč. Nemôžeme to stretko nechať na inokedy?“ „Okej v pohode. My s chalanmi už niečo vymyslíme. A nevieš ani ostatní z party nemôžu?“ „No tak Feri je na služobke a Zoli má dnes nočnú pokiaľ viem. A ostatní neviem ako. Či majú nejaký program na dnes.“ „ No ta diki Rasťo. Tak vidíme sa niekedy potom.“ „Jasné, čau.“ Idem k autu, chalani naložia posledné veci a zabuchnem dvere. „No tak čo Mirec. Kam teda ideme?“ vyzvedá Roman. „No nakoniec asi pôjdeme sami. Všetci sa z toho nejako vyvliekli. Ale veď nevadí. Som rozmýšľal, že zájdeme do Beerhousu, tam majú skvele pivo, ale ten je otvorený len do polnoci. Tak môžeme zájsť do Madridu, to je tu neďaleko. Ale najprv si odnesieme aparatúru ku mne, nie ?“ „Jak povieš šéfe!“ súhlasi Jaro.  „What happened?“ prekvapene sa pýta Tomi. Začínam mu všetko vysvetľovať, keď tu zrazu si všimne tri baby stáť len pár metrov od nás. „Čavte baby, čo vy tu?“ prihovorím sa im. „My sme vám len prišli povedať, že ste boli úžasní.“ Potom sme sa všetci navzájom predstavili a zrazu mi Romi pošepol: „Počuj, nemohli by ísť dne s nami. Vyzerajú celkom v pohode a keď nás bude viac bude aspoň väčšia sranda.“ Hm, to nie je zlý nápad. A možno sa situácia vyvinie aj ak, že ma niečo inšpiruje k tej poslednej piesni na album. Navrhnem im či si nepôjdeme niekde sadnúť a zabaviť sa a oni hneď súhlasia. S chalanmi ideme ešte odniesť aparatúru ku mne. V aute vedieme dosť zaujímavú debatu. „Ale tie baby sú fakt pekné.“ „No jasné, typický Roman, furt myslíš len na sex.“ Odvetí mu Jaro spoza volantu. „Šak, čo je zas? Veď som nič nepovedal!“ „Ale náhodou Roman má pravdu. Mne sa celkom páči tá Ali. Dal by som si povedať.“ „Ejha ejha, Mirec sa nám zaľúbil.“ Ozval sa Miro B. „Ale tak to zas nie. Ja som len povedal, že je pekná.“ „Vidíš Miro, to je dobrá príležitosť na text tej poslednej pesničky. Využi to, vymysli si nejakú pointu akú by tá pesnička mala mať a potom už nebude žiaden problém zrealizovať a slová už potom prídu samé.“ „Joj Roman! Ty a tie tvoje nápady. Určite nebudem využívať holku kvôli nejakej pesničke.“ „Ale veď to neber ako využívanie. Veď ja ti nevravím aby si ju do niečoho nútil. Nechaj to samo ako sa to vyvinie. Ty niečo vymyslíš určite. Ty si dosť kreatívny.“ „No diki za rady odborníka. Pouvažujem o tom.“ Keď sme dorazili pred blok, zaparkovali sme auto a zavolali sme si taxík. O chvíľu sme už boli v Madride, kde už sedeli holky a popíjali nejaký ten alkoholický nápoj. Sadli sme si k nim a tiež sme si objednali. Ja som si dal ako inak moje obľúbené pivo. Ten večer sme sa neskutočne bavili. Bola super atmosféra, ešte aj ten alkohol spôsobil takú trošku uvoľnenejšiu náladu. Dokonca som ju aj zavolal tancovať a neodmietla. Fíha takto som už netancoval dosť dlho. Ale je to divné. Je mi s ňou fajn. Je mi s ňou veľmi dobré. To je čudné. Cítim sa ako keby som k nej cítil niečo viac. Toto sa mi nezvykne stávať často. .. Dohrala pieseň a ideme k stolu. Ali zistila, že zmeškali posledný autobus, po dlhom dohováraní ju nakoniec prehovorím aby prespala u mňa. Veď nenechám ju spať v nejakom nepohodlnom hoteli. Zo všetkými sme sa rozlúčili a vyšli sme na ulicu čakať taxík. Netrvalo dlho a už sme nastupovali do auta, kde sme sa aj dosť dobre pobavili, keďže tohto taxikára veľmi dobre poznám. Je to môj najlepší kamarát. Odniesol nás až pred blok. Vošli sme dnu a ja som automaticky smeroval ku výťahu, mysliac si, že Ali ide za mnou. No keď som nepočul kroky, otočil som sa a videl som ju stáť pri dverách. Nechápal som čo sa dej. „Čo sa stalo. Veď poď.“ Povedal som jej, no ona akoby ma nepočula. Potom z nej vyšlo, že má klaustrofóbiu, tak že by radšej išla pešo. To som jej v žiadnom prípade nechcel dovoliť. Veď má vysoké opätky, alkohol v sebe a ja bývam až na piatom. Tak som zrealizoval môj crazy nápad. ...

Diskusná téma: 11.časť

11.časť

Lucka | 01.06.2011

Wow, je to úžasné :-) Líbí se mi, jak to teď popisuješ z pohledu Mira. Dává to povídce zase jiný nadhled a člověk se tak "vcítí" do toho druhého! Úžasná povídka, těším se na další díl ;-)

Pridať nový príspevok