12.diel

Na druhý deň som sa zobudila dosť neskoro. Až okolo dvanástej. Ako tak som sa dala dokopy a šla som sa dole naobedovať. Celý deň som bola ako bez duše. Rodičia sa ma párkrát pýtali čo mi je, no ja som sa len stále vyhovárala, že ma bolí hlava. Nevedela som sa dočkať kedy už konečne príde Viktor. Dohodli sme sa, že o siedmej. Poobedie sa mi strašne vlieklo, no nakoniec prišla moja vytúžená siedma hodina. Zbehla som dole po schodoch a keď som otvorila dvere Viktor tam už čakal. Hneď ma objal čo mi dodalo aspoň trošku síl. "Ahoj slniečko moje. Dúfam, že si sa dobre vyspinkala." "No aj celkom hej. Tak kam dnes ideme?" "Vieš, tak mi napadlo, či by si dnes neostala na noc u mňa a zajtra doobeda by som ťa odprevadil sem. Čo ty na to? Spravíme si párty, bude sranda. Ako za starých čias." "To by bolo fajn. Idem to hneď oznámiť našim." A už som zmizla dnu. Rodičia s tým nemali žiaden problém len mi povedali, že zajtra odchádzame o piatej poobede tak nech som dovtedy späť. Pozdravila som sa rodičom a s miernym úsmevom na tvári som sa pobrala za Viktorom. Oznámila som mu túto dobrú správu a jeho to dosť potešilo. Pomaly sme prechádzali lesom, slnko už zapadalo a čím sme boli hlbšie v lese tým som mala väčší strach. V hlave sa mi vynárali myšlienky z predchádzajúcej noci. "Tami čo sa deje ? Celá sa trasieš." "No, je mi trochu zima." zaklamala som. "Poď bližšie ku mne." povedal a keď som prišla bližšie rukou ma objal okolo pásu a pomaly sme kráčali ďalej. Cítila som sa trošku bezpečnejšie a dokonca som sa aj prestala triasť. O chvíľu sme boli u Viktora. "Tak poď ďalej." opovedal a otvoril dvere. Vyzuli sme sa a zamierili sme do jeho izby. Bola som prekvapená keď som otvorila dvere. Bolo to tu dosť zmenené. Steny mal premaľované a aj nábytok mal popresúvaný. "Máš to tu krásne." dostala som zo seba keď som si všetko poprezerala. "Ďakujem. Chcel som trochu zmenu po tých rokoch. Tak čo budeme robiť? Pozrieme si nejaký film?" "Nemohol by si mi radšej zahrať na gitare? Zabudla som si nabíjačku na mp3 a už mám absťák. A ty hráš na gitare tak krásne." "No dobre ale len keď ty popritom budeš spievať." "No keď inak nedáš." povedala som a zadívala som sa von oknom. "A ešte niečo. Usmej sa prosím." Pokúsila som sa vyčariť aký taký úsmev, dosť pochybujem, že tomu uveril ale už to viac neriešil. "Zájdem ešte pre víno, dobre ?" "Môže byť." nenamietala som a keď som si všimla otvorený notebook na stole spýtala som sa ešte predtým ako vyšiel z izby: "Mohla by som ísť na chvíľku na net?" "Jasné, v pohode." a už odchádzal z izby. Sadla som si k stolu a hneď som sa prihlásila na facebook. Chcela som zistiť čo nového. Hneď ako som sa prihlásila napísal mi Miro: ´Tami ? ty zijes? preco nezdvihas mobil? volal som ti uz aspon stokrat!! mam o teba strach! bol som aj u teba a nikto mi neotvaral ... kde si ??´ Sakra ! Miro ! Ja som mu absolutne zabudla povedať, že idem na chatu. ´Ahoj, prepac mi to ale ja som ti uplne zabudla povedat, ze idem na vikend s rodicmi na chatu .. nevedela som, ze budes mat takyto strach... ´ ´pekne od teba, ze ti nestojim ani za to aby si mi napisala jednu blbu sms ... vies aky som mal o teba strach ???´ ´Miro prepac ... keby som to bola tusila urcite by som sa ti bola ozvala ..´ ´hlavne, ze si v poriadku .. kedy sa vracias?´ ´zajtra okolo siestej vecer´ ´a ako sa mas?? ... a preco si vlastne nedvihala mobil?´´mam sa fajn ... vzdy ked idem na chatu tak mobil nechavam doma ´ ´aha ... preco mam pocit, ze sa nieco deje ?´ ´nic sa nedeje ... vsetko je ok´ ´to vidim ... ten styl akym pises .. urcite sa nieco stalo ... este nikdy si mi na otazku ako sa mas neodpisala mam sa fajn ... Tami co sa stalo ?? ´ ´vazne nic .. vsetko je v pohode .. len ma dnes trochu boli hlava ... musim uz ist ... ahoj ´ Radšej nečakám na odpoveď a hneď sa odhlásim. Sadnem si na Viktorovu posteľ a opriem sa o stenu. V hlave sa mi opäť premieta minulá noc. Ani si neuvedomím a po lícach mi stekajú slzy ....