19.časť

19.časť

„Verím ti. Ale teraz ma prosím nechaj vysvetliť ti .. všetko. Ako to celé bolo. Bez klamstiev. Úprimne.“ Konečne. Konečne sa dozviem prečo sa zachoval tak ako sa zachoval. Prečo mi tak ublížil. Nič som nepovedala len som si sadla na posteľ a rukou som mu naznačila nech si ku mne prisadne. Keď tak urobil začal rozprávať. „Keď som ťa prvýkrát uvidel hneď si sa mi zapáčila,  no ešte som k tebe nič necítil, nemôžem povedať, že som bol zamilovaný alebo také niečo. To bolo po koncerte za pódiom. Keď sme išli s chalanmi odniesť veci domov tak sme v aute debatovali a Roman navrhol takú blbosť, že ... proste, že keď sa mi páčiš tak,  že to mám nejako využiť a že možno ma to inšpiruje k textu poslednej piesne na abum ...“ Zjavne chcel pokračovať no ja som ho prudko zastavila. Celé mi to totiž došlo. „Takže ty si ma využil? Ty si ma len hlúpol zneužil kvôli tvojej kariére! Chlapi! Všetci ste rovnakí ...“ „Nie Ali! Počkaj! Zle si to pochopila!“ „Zle som to pochopila?? Veď to čo si teraz povedal vraví za všetko“ postavila som sa a mala som v sebe toľko hnevu, že by som najradšej do niečoho kopla. „Vypadni! Myslela som, že mi povieš niečo rozumné, že mi to celé vysvetlíš ale ty .. ty ... ja .. ani nemám slov. Je mi z teba zle!“ Vtedy sa už aj Miro postavil a pevne ma chytil za obe ruky. „Prosím vypočuj ma. Dovolila si mi aby som ti to celé  mohol porozprávať tak ma teraz prosím neprerušuj.“ Zadíval sa mi do očí. Už mi to bolo absolútne jedno. Nech si vraví čo chce. Som zvedavá ako mi to chce vysvetliť. Neodpovedala som a zjavne to pochopil ako kladnú odpoveď. „Ja som to hneď zamietol. Povedal som, že je to hlúpy nápad a len som sa nad tým zasmial. Potom keď sme boli v tom bare, keď sme tancovali, keď sme sa rozprávali, začal som k tebe cítiť niečo viac, nedokážem to ani opísať. A potom keď si bola u mňa. Ani by ma nenapadlo zneužiť ťa kvôli nejakej pesničke. Až ráno. Uvedomil som si, že náš vzťah nemá budúcnosť. Ja lietam medzi Košicami Bratislavou a Prahou a okrem toho koncerty po celom Česku a Slovensku. Nemali by sme na seba vôbec čas. Tak som si povedal, keď nič iné tak aspoň skúsim tento náš úlet použiť ako inšpiráciu k nejakému songu. Ale vtedy som ešte nevedel akú chybu robím. Bol som strašný idiot, odvtedy si to vyčítam každý deň. Keby som len tušil ako ti to ublíži. V živote by som nič také neurobil. A za ten čas som pochopil ešte jednu vec.“ Na chvíľu sa odmlčal aby sa nadýchol a zrejme čakal aj na nejakú moju reakciu. No ja nie som schopná teraz hovoriť. Na jednej strane sa hnevám, že mi nepovedal pravdu hneď, na rovinu ale na druhej strane .. Niečo sa zmenilo týmto jeho monológom. Aj keď mi rozum vraví, že už by som mu nemala veriť, raz ma takto využil, pokojne to môže spraviť zas ... ale zas niečo iné mi v mojom vnútri vraví, že teraz mu mám veriť, že je úprimný. A ešte k tomu to čo k nemu cítim nedokážem v sebe ďalej dusiť. My proste musíme byť spolu. „Akú?“ odpovedala som po chvíle a pozrela som sa mu do očí. „Nedokážem bez teba žiť. Ľúbim ťa. Veľmi.“ „Miro ja. Neviem čo na to povedať.“ „Prosím, odpusť mi Ali. Sľubujem, že už nikdy sa takto nezachovám. Budem ti stále na blízku a nikdy ti neublížim.“ V tej chvíli som sa vykašľala na môj rozum. Riadila som sa iba srdcom a verila som, že mi to už neublíži. „Aj keď nikdy nezabudnem na to čo sa stalo, budem opatrnejšia v živote a možno bude trvať dlhšie kým ti začnem naplno dôverovať ale odpúšťam ti, lebo každý robí chyby. Mýliť sa je ľudské.“ To už slová neboli potrebný. Miro chytil moju tvár do svojich jemných rúk a nežne ma pobozkal. Potom si ma k sebe pritisol a v takomto krásnom objatí sme stáli niekoľko minút. „Miro? Nemal by si sa vrátiť na koncert?“ Opýtala som sa po pár minútach. „No tak pochybujem, že tam ešte niekto ostal. Ale asi bude lepšie ak sa tam vrátim kvôli organizátorom. Budem im musieť vysvetliť môj útek. A potom sa musím ponáhľať do Košíc. Ale sľubujem, že zajtra ráno prídem a spravíme si krásny deň. Pôjdeme na nejaký výletík. Niečo vymyslím. V pohode?“ „Jasné. Teším sa na zajtra. Utekaj už.“ Dala som mu letmú pusu a sledovala som ako odchádza z môjho domu.

                Na druhý deň naozaj prišiel a spravili sme si krásny spoločný deň. Odvtedy sme stále spolu a Miro ma deň čo deň prekvapuje niečím novým. Stále vymyslí nejaké dokonalé prekvapenie. Aj keď nikdy nezabudnem na to ako sa náš vzťah začal a čím všetkým prešiel, Mirovi som už odpustila a stopercentne viem, že ho milujem!