4.diel

"Ahoj" pozdravila som sa mu a ešte stále som sa snažila usmievať sa aj keď to bolo náročné vzhľadom na to čo sa pred pár minútami stalo. Aj on sa mi pozdravil a hneď ma aj objal, čo ma trošku šokovalo ale nevadilo mi to. "Tak .. kam to teda ideme ?"   "Niekoľko metrov odtiaľto je bar, tak som myslel, že by sme mohli zájsť tam, dáme nejaký drink a keď budeš mať chuť tak si môžeme aj zatancovať. Dnes tam má byť nejaká diskotéka." "No dnes to na tanec veľmi nevidím, som dosť unavená z cesty ale na ten drink zájsť môžeme." Potom sme už veľa nerozprávali a šli sme do baru, kde sme si sadli k stolu pre dvoch a objednali sme si nejaké koktejly s malým množstvom alkoholu. Počas toho ako sme to pomaly popíjali sme sa rozprávali. Okrem  iného som sa dozvedela, že aj on teraz nastupuje na výšku, popritom brigáduje v McDonnalde a s nejakými kamarátmi pred dvoma rokmi založili rockovú kapelu, ktorej sa v poslednom čase začína dosť dobre dariť a on v nej hrá na basgitaru. Sľúbil mi, že ma niekedy vezme na ich skúšku, kde ma zoznámi s chalanmi a vravel, že si ich určite hneď obľúbim lebo s nimi je strašná sranda, že s nimi sa nedá nudiť. Počas tohto rozhovoru som pomaly na Tomáša aj zabudla a na mojej tvári sa vyčaril pravý úsmev. "Tak. A teraz mi povedz niečo o sebe." Zmenil z ničoho nič tému a to už sa môj úsmev opäť vytratil. Čo mu mám povedať ? Že som brala drogy a dostal ma z toho chalan, ktorého som niekoľko mesiacov milovala no potom ma začl obmedzovať a správať sa ku mne ako k svojmu majetku a teraz som pred ním utiekla do Nitry, no on si ma aj tu našiel ? Môj život nie je ani zďaleka taký zábavný ako ten jeho. Ale niečo povedať predsa len musím. "No, tak ja som minulý rok zmaturovala na košickom gymnáziu a po dlhom rozhodovaní sa som skončila tu v Nitre, chcela som ísť čo najďalej na západ Slovenska no do Blavy som nespravila prímačky. Keď sa tu ako tak zabývam chcela by som si tu nájsť nejakú brigádu a potom aj nejaký menší podnájom, predsalen by to bolo lepšie ako bývanie na internáte." "No ja som na internáte nikdy nebýval ale počul som, že je to celkom zábavné, vraj tam zažiješ toľko zážitkov, a nikdy na ne nezabudneš." "Tak uvidíme, posúdim to o pár týždňov." Zrazu rýchlu rockovú hudbu, ktorá hrala po celý čas, vystriedala nejaká pomalá pesnička a Paťo to hneď využil "Nejdeš si zatancovať?" "No ... vieš .." hľadala som slová aby som sa z toho mohla nejako vykrútiť "... ja dnes nemám veľmi náladu na poskakovanie na parkete.." "Ale veď pri tejto pesničke nemusíš skákať, poď, budeme sa len mierne vlniť do rytmu." Keď k tomu pridal ešte psie oči tak som proste nemohla povedať nie a už sme sa pomedzi ľudí predierali na parket. Našli sme si voľné miestečko, Paťo ma objal okolo pása, čím si ma pritiahol bližšie k sebe a začali sme pomaličky tancovať...