1.diel

"Takže kde sa to stretneme?" vravím znudene do telefónu. "Prídem k tebe okolo siedmej. Môže byť?" ozve sa veselý hlas mojej najlepšej kamarátky Lucie z druhej strany telefónu. "Jasné. O siedmej budem pripravená. A povedz mi ešte, že kto to tam vlastne bude mať koncert." "To ti nepoviem lebo nebudeš chcieť ísť. Budeš ho súdiť ešte skôr ako si ho vypočuješ a to nechcem!" Aaaach bože! Už zas s tým začína! Stavím sa, že to bude ten jej milovaný Šmajda. Ale veď keď ho tak obdivuje tak asi na tom jeho talente bude nejaká pravda. No snáď o sluch neprídem. "No dobre, tak o siedmej. Zatiaľ sa maj." Povedala som a zložila som telefón. Ešte sú len tri hodiny poobede tak to mám dosť času na prípravu. Najprv však ešte zájdem s mojím psom Bobim na prechádzku. Oblečiem si rifle a na tričko hodím ešte tenký sveter,  na nohy balerínky, vodítko do ruky a môže sa ísť. Keď zatvorím dvere Bobi rýchlo cupitá po schodoch dole. Ja idem pomalým krokom za ním. Keď sme už vonku pripnem ho na vodítko, no keď sa dostaneme do môjho obľúbeného parku nechám ho voľne pobehovať hore dole a ja zatiaľ sedím na lavičke a uvažujem o Rišovi. O mojom priateľovi. Teda bývalom priateľovi ... Po lícach mi stekajú kvapky sĺz a ja ich nedokážem zastaviť. Pri pomyslení na to ako si teraz niekde užíva s tou svojou Barborou ... mi príde až zle. A vraj ma miluje. Pche! Klamať môže iným ľuďom ale mne nie. Keď o 15 minút Bobi udychčane ležal vedľa mňa na lavičke rozhodnem sa ísť domov. Zotriem si posledné slzy z tváre, Bobiho pripnem na vodítko a pomalým krokom sa vyberieme domov. Doma si dám fajnú teplú sprchu, umyjem si vlasy mojím obľúbeným šampónom s vôňou jahôd potom ich vysuším a dôkladne vyžehlím žehličkou na vlasy. A teraz prichádza to najťažšie. Vyberanie oblečenia. Pri tom strávim vždy minimálne 20 minút. ... Po 12 kombináciach nakoniec zvolím čiernu minisukňu a tmavofialové tričko s čiernym nápisom ROCK. Ostatné oblečenie, ktoré sa váľalo po mojej posteli ( tmavomodré rifle, čierne rifle s dierami, svetlomodrá minisukňa,  čierne tričko na ramienka, biele trčko s nápisom I want you a mnoho, mnoho ďalšieho) pekne poskladám a odložím do skrine. Pozriem na hodinky a vidím, že ešte mám vyše hodiny času. Idem si teda vziať niečo rýchle na jedenie. Otvorím chladničku a vzhľadom na to, že nie je veľmi z čoho si vyberať rozhodnem sa pre cestovinový šalát, ktorý zvýšil z obeda. Trochu si ho ohrejem v mikrovlnke a  keď chcem začať jesť uvedomím si, že je tu nejaké ticho. No jasné! Ja som nepustila hudbu! To musím hneď napraviť. Vbehnem do obývačky a prehrabávam sa v hromade cédečiek. Napokon sa rozhodnem pre Paramore. CD vložím do prehrávača, zosilním hlas a spievajúc spolu s cédečkom idem do kuchyne kde zjem výborný šalát. Vrátim sa späť do mojej izby a rýchlo sa namaľujem. Postačí pár ťahou čiernou linkou a špirálou, ešte červený rúž a je to. Do kabelky nahádžem potrebné veci na malý kúsok papiera napíšem rodičom, že idem oslavovať Luckine narodky a okolo druhej budem určite doma. Pozriem na hodinky a ešte stále mám 10 minút. Ešte dám Bobimu jesť a to už zatváram byt a pomaly schádzam po schodoch dolu. Keď prídem pred blok uvedomím si, že už je koniec Septembra a vonku je už večer dosť chladno. Preto vybehnem hore pre sveter a keď sa zas vrátim dole netrvá ani minútu a už vidím ako ku mne vykračuje Lucka s úsmevom na tvári. "Ahoj" zdraví sa mi z diaľky. "Čavko" odzravím jej keď je už pri mne a nechýba ani naše tradičné objatie. Po ceste do klubu preberáme mnoho vecí. Dozvedela som sa, že vážne ideme na koncert Mira Šmajdy a jeho kapely ale vraj by to nemalo trvať dlho tak potom môžeme oslavovať až do rána. Keď sme došli do klubu ešte tam nebolo veľa ľudí tak sme sa usadili k jednému voľnému stolu a hneď na začiatok sme si objednali vodku aby sme sa trošku dostali do nálady. Pomaly sa klub naplňoval a už som si všimla, že na pódiu stoja nejakí traja chalani a pripravujú nástroje. Jeden sedel za bubnami. Na ňom ma upútalo hlavne jeho veľké číro. Ďalší, celkom sympatický chalan s čiernymi vlasmi, ktoré mu padali do tváre ladil gitaru a tretí, na moje veľké prekvapenie mal sukňu, držal v rukách basgitaru. "Luci?" "Áno?" "Inak tí chalani sú v pohode hej? Jeden má číro, ďalší sukňu a tretí je strašne sexi. To ako sa spoznala taká banda šialencov?" asi som sa to nemala pýtať pretože Lucka potom spustila 10minútový monológ o celej histórii kapely Rosemaid a ešte pridala ku každému členovi jeho osobnú biografiu. Keď skončila hodili sme do seba ešte jednu vodku a to sme sa už pomaličky začali dostávať do nálady. Netrvalo dlho a na pódiu sa konečne objavila blonďatá hlava a jej majiteľ Miro Šmajda. Privítal ho veľký potlesk a krik mladučkých fanyniek. Miro sa obzrel po klube a až potom všetkých privítal a začal spievať prvú pieseň s názvom Kvapky. A musím uznať, že ...