1.diel

Blúdim po meste, až zrazu, ako som zahľadená do mapy a stojím v strede chodníka, začujem krik: "Pozooooooor!" otočím sa, no už nestihnem zareagovať pretože práve do mňa narazí chalan na korčuliach. Keďže som na ten náraz nebola pripravená, neudržím rovnováhu a spadnem na zem a ten chalan na mňa. "Prepáč, prepáč, nechcel som ale nefungujú mi brzdy. Si v poriadku?" povedal vyľakane a hneď sa postavil. Chcel mi podať ruku, no bála som sa, že keď sa jej chytím tak opäť na tých korčuliach spadne. Preto som vstala radšej sama. "Hej, som v pohode. Nič mi nie je." poviem a keď sa zahľadím do tých jeho prekrásnych oči, hneď sa usmejem. "Ja som Patrik." predstaví sa mi. "Ja som Veronika" poviem a začnem otáčať mapu, ktorú ešte stále držím v ruke, no pri tom páde som stratila pojem o tom kde som. "Môžem ti nejako pomôcť?" opýta sa ma. "No vlastne aj hej. Nevieš náhodou prosím ťa kde tu sú vysokoškolské internáty?" "Jasné, že viem. Je to dosť ďaleko,  ale ja idem rovnakým smerom tak ťa môžem odprevadiť." "Tak to by bolo fajn. Ako sa poznám tak ja by som sa sama určite stratila aj v takomto malom meste ako je Nitra." "Máš pravdu, že Nitra je v porovnaní s inými Slovenskými mestami dosť malá, ale je aj dosť komplikovaná. Veľakrát sa mi už stalo, že sa ma niekto pýtal na cestu. ... Tak ideme teda ?" "Jasné, poďme." povedala som, odložila som mapu do kabelky a vzala som kufor do ruky, ktorý mi však okamžite Paťo vzal. "Nebudeš predsa vláčiť ten ťažký kufor sama. Ja ti ho vezmem." "Ale ..." chcela som protestovať, no Paťo ma predbehol. "Žiadne ale nechcem počuť, ide sa!" "Tak fajn." povedala som a zasmiala som sa nad tým. Počas cesty sme sa rozprávali o všeličom možnom. "Ty bývaš na internátoch?" spýtala som sa, keď som si spomenula, že vravel, že ide tou istou cestou. "Nie, ale bývam veľmi blízko. A ty si vlastne odkiaľ prišla?" "Z Košíc. Minulý rok som zmaturovala na gymnnáziu a teraz som prišla sem, na filozofickú fakultu." "Filozofia je zaujímavý odbor. A čo kokrétne budeš študovať? Inak, nemyslel som si, že si z východu. Rozprávaš tak spisovne a nemáš taký ten východniarsky prízvuk." "Za to u teba som ani na chvíľku nepochybovala o tom, že si odtiaľ. Ten západniarsky prízvuk rozoznám už pri prvom slove. A idem študovať žurnalistiku." "Máš niečo proti západniarskemu prízvuku?" "Nie,  nie, čosi. Práveže mne sa to veľmi páči. Je to také .. zlaté." Po zvyšok cesty sme rozoberali rôzne slovenské prízvuky a dosť dobre sme sa pritom nasmiali. Ani sme si neuvedomili a už sme stáli pred internátmi. "Tak a sme tu." povedal Paťo, keď sme stáli pred veľkou bielou budovou, kde nad veľkými hnedými dverami visel nadpis : Vysokoškolské internáty. "Ďakujem veľmi pekne, že si ma odprevadil." "V pohode, to bola maličkosť. Ehm .. nešla by si dnes večer na nejaký drink? Pozývam ťa. Za to, že som do teba dnes narazil." "Rada pôjdem. Ak prídeš pre mňa. Lebo ak sa pohnem čo len dva metre od tohto internátu tak sa určite opäť stratím." "Oukej tak o siedmej pred vchodom?" "Môže byť. Ja sa zatiaľ zapíšem a vybalím sa na izbe. Teším sa na večer. Zatiaľ sa maj." poviem, vezmem si môj kufor a otočím sa na odchod. "Ahoj" počujem ešte za sebou, keď už vchádzam do internátu ...