12.časť

12.časť

... Pomaly som pristúpil k Ali. Na okamih som dostal strašnú chuť pobozkať ju, ale tento nápad som hneď zamietol, keďže netuším aká by mohla byť jej reakcia. Keď už som stál tesne vedľa nej, vzal som ju do náručia a pomaly ju niesol po schodoch až pred dvere. Boli sme trošku hluční, keďže Ali sa celú cestu smiala, snáď sa zajtra susedia nebudú sťažovať. Pred dverami som ju opatrne postavil na zem a snažil som sa kľúčom trafiť do dverí, kvôli tej tme sa mi to najprv nedarilo no nakoniec som to zvládol a o chvíľu sme už boli dnu. Vyzul som sa, odložil bundu a hneď mierim do obývačky spratať aspoň pár vecí pohodených na gauči a na stole. Potom som začal vyberať nejaké cédečko aby tu nebolo ticho. Hudba vždy zlepší atmosféru.  O chvíľku som si všimol, že Ali už prišla,  tak som jej ukázal nech si sadne na gauč, kým ja vyberiem nejakú peknú hudbu. O chvíľu už hrala hudba. Doniesol som pitie z kuchyne a so skrinky v obývačke som vybral misku a nasypal do nej arašidy. To bolo to jediné čo sme doma ešte mali. Všetky chrumky, koláčiky a podobné hlúposti sa nám už minuli. „Šiel by som kúpiť niečo sladké, lenže všetko je už zatvorené,“ povedal som no nečakal som vôbec takúto reakciu: „Nevadí. Mne stačíš aj ty,“ Toto ma donútilo k mojej asi trošku prehnanej reakcii. Pristúpil som k Ali, vzal ju do náručia a začal som ju bozkávať.  No netrvalo to dlho pretože o chvíľku sa odo mňa odtiahla aj keď nechápem prečo. „Čo je?“ „No myslím,  že najprv by sme sa mali aspoň trošku spoznať,“ „Jasné. Máš absolútnu pravdu,“ Keď s ňou chcem zažiť niečo viac ako len tento bozk tak na ňu musím ísť zrejme pomaly. A ako tak na ňu pozerám, ako si ju premeriavam od hlavy až po päty, možno by ani nebolo zlé zažiť s ňou niečo viac a možno ten Romanov nápad, využiť ju ako inšpiráciu na nejakú pesničku, nie je zlý. Potom sme dlhé minúty, možno aj hodiny kecali, smiali sa, zabávali sa a vystrájali všelijaké hlúposti. Mám pocit akoby sme sa poznali už dlhé mesiace, možno aj roky.  Už to nevydržím dlhšie. Nemôžem sa dívať na jej krásu bez toho aby som sa jej mohol dotknúť, pohladiť ju, pobozkať ju, ... „Poď bližšie chcem ti niečo pošepkať,“ vravím jej a ďalej už veľmi nevnímam pretože  som ju začal bozkávať a tentokrát spolupracovala. Ani neviem ako a už na mne ležala a moje ruky jej pomaly vyzliekali tričko a onedlho aj nohavice, no vtedy ma nečakane zastavila. „Čo je zas? Znovu som spravil niečo zle?“ Ja to už nechápem. Prečo vždy musí prerušiť takúto krásnu chvíľku. Už ma to začína hnevať. Keď mi povedala, že na ňu idem prirýchlo a že chce ísť spať tak ma to trochu sklamalo ale protestovať nemalo zmysel. Predtým ako sa šla Ali umyť som jej ešte vybral jednu starú mamkinu nočnú košieľku,  ktorú už dávno nenosí, pretože Ali so sebou nemá nič na prezlečenie. Snáď jej bude dobrá. Keď sa sprchovala napadlo mi, že už dlho sme nič nejedli a ja som už aj celkom hladný. Spýtal som sa teda Ali či si niečo nedá a keďže aj ona je už dosť hladná, tak som pripravil zeleninový šalát a prestrel som stôl. Zrazu počujem ako sa otvoria dvere na kúpeľni, tak len zakričím,  že som v jedálni. A to už sa predo mnou zjaví krásny anjel. Páni! Ona je tak prekrásna a taká sexi v tej nočnej košieľke. Hneď by som ju zvalil na posteľ a celú ju vybozkával. Potom si už sadla k stolu a rýchlo sme sa najedli. „Idem sa aj ja osprchovať. Počkaj ma v mojej izbe. V posteli môžeme ešte ... kecať. Pokojne aj do rána,“ povedal som keď sme už obaja dojedli. „Miro?“ „No?“ „Ja som si myslela, že budem spať na gauči v obývačke,“ „Čože? Ty si sa zbláznila? Ak sa bojíš spať v jednej posteli so mnou, tak budem spať na gauči ja. Ale tebe to nedovolím! Vieš aké je to nepohodlné?!“ nechápem ako ju mohlo také niečo vôbec napadnúť. Ona si vážne myslela, že jej dovolím spať v obývačke na tom nepohodlnom gauči? Takto ponorený v mojich myšlienkach som odišiel do kúpeľne. Rýchla osviežujúca sprcha mi teraz padla veľmi vhod. Hodil som na seba len voľné tričko a trenky a vybral som sa do mojej izby. Potichu otváram dvere a Ali sedí na posteli chrbtom ku mne. Potichučky sa k nej priblížim, chytím ju okolo pásu a zhodím ju na posteľ. „Tak čo? Dovolíš mi spať v mojej posteli?“ zašepkal som jej do ucha. „No to záleží od toho či si to zaslúžiš,“ „To mám zas ako chápať? Som z teba zmätený! Raz to vyzerá, že TO chceš, o chvíľu zas, že nie. Tak sa rozhodni!“ ja sa v nej už vážne nevyznám. Tak nech mi už konečne povie ako to naozaj je! .. ... „Ja ..... Kde máš balkón? Musím sa ísť nadýchať čerstvého vzduchu,“ „V obývačke. Čakám ťa tu,“ odvetím stručne, lebo už na to nemám nervy. Ali mlčky odíde. No o pár minút si uvedomí. ´Počkať! Veď je December, vonku je zima a ona tam chce ísť len v tenkej košieľke?´ Utekám na balkón. Keď otvorím dvere skoro zinfarktujem keď tam vidím Ali sedieť na zábradlí a celá sa trasie od zimy.„Ali!“ zvrieskol som „Čo to tu preboha robíš?“  Ani som nečakal na odpoveď, vzal som ju do náručia a odniesol som ju späť na posteľ do izby. Keď som z perináča začal vyberať paplón začul som: „Miro?“ „No?“ „Zohrej ma radšej ty, prosím,“ aj keď som bol trochu nahnevaný, nedokážem ju odmietnuť, strašne ma priťahuje, neskutočne po nej túžim. Ľahol si vedľa nej na posteľ, objal ju a jednou rukou som ju hladil po vlasoch. Po chvíľke sa ku mne otočila, pobozkala ma, čo ma dosť šokovalo takmer šeptom povedala: „Miro, to čo som ti chcela predtým povedať bolo, že ... ja ... som sa ešte nikdy nevyspala so žiadnym chalanom. Ale teraz po tom túžim. Tu, teraz a s tebou,“ pobozkala ma a ja som nevedel ako zareagovať. Čakal som všeličo ale toto ma fakt prekvapilo. Bože čo mám teraz robiť? Strašne po nej túžim, celý čas nemyslím na nič iné len na to kedy sa naše telá spoja v jedno, ale ja ju asi nemilujem a neverím, že medzi nami bude niekedy nejaký vzťah. A ona to neprežije keď jej ráno poviem, že medzi nami nič nie je. Ách jaj! Čo mám teraz robiť do prdele! „Ak to chceš tak mne je jedno či to robíš prvý alebo stý raz. Takže si si istá? Chceš?“ „Áno, chcem,“ „Ale nebude to znamenať, že spolu chodíme? Však?“ opýtam sa ešte pre istotu aby ráno nedošlo k nejakému nedorozumeniu. „Nie. A Miro?“ „No?“ „Ja len .. aby si si nemyslel, že to robím kvôli tomu, že si slávny. Ja ťa milujem,“ „Aj ja teba,“ No do kelu! Ja som to povedal nahlas? Snáď to nepočula. Ale ako je to možné? Ako je možné, že ju milujem? Už dávno som k žiadnej babe niečo takéto necítil? Nie ! Musím to dostať z hlavy! Ja s ňou predsa nemôžem chodiť. Teraz bývam v Blave, ona je z Prešova, nemali by sme na seba čas. Nie nemôžem k nej nič cítiť. Túto noc si užijeme, mne to pomôže k nejakej piesni a tým to všetko skončí! „Jasné, že si to nemyslím,“ dodal som ešte a začal som ju bozkávať. .... Páni! Tak toto bolo brutálne! Bolo to dokonalé! Normálne ani nevládzem dýchať. „Bolo to úžasne,“ pošepol som jej do ucha. Keďže sme zistili, že už sú štyri hodiny ráno a Ali je dosť unavená rozhodli sme sa ísť spať. No ja som sa ešte dlho vyrovnával so svojimi myšlienkami a premýšľal som ako to celé dopadne. Ale po niekoľkých minútach únava premohla aj mňa a zaspal som.