13.diel

V hlave sa mi opäť premieta minulá noc. Ani si neuvedomím a po lícach mi stekajú slzy. "Slniečko, čo sa deje?" Ozve sa zrazu Viktor, prisadne si ku mne na posteľ držiac v ruke fľašu vína a dva poháre. "Nič, všetko je v poriadku." Rýchlo sa snažím utrieť si slzy, no viem, že z tohto sa už nevyvlečiem. "A dosť ! Povedz mi čo sa deje ! Dnes si celý čas nejaká smutná. Pohádala si sa s Mirom alebo čo sa stalo? Veď vieš, že mne to môžeš povedať. Mne môžeš povedať všetko. No tak. Ja ti pomôžem. Ver mi." položí fľašu aj s pohármi na nočný stolík vedľa postele a objíme ma. Jeho objatie mi vždy dodáva kopec síl a uvedomujem si, že jemu to môžem povedať. On je jediný, ktorému sa s tým môžem zdôveriť, on ma pochopí tak ako vždy. Je ako môj starší brat. Po pár minútach som sa od neho vzdialila a zhlboka som sa nadýchla aby som nabrala dosť síl na rozpovedanie všetkého čo sa stalo. "Tak otvor najprv tú fľašu." povedala som a opäť som sa oprela o stenu. Keď ju otvoril, nalial trochu do pohárov a jeden mi podal. Potom sa aj on oprel o stenu a vyzval ma aby som hovorila. Trochu som si odpila, zadívala som sa do zeme a spustila som "No ... vieš ... dnes v noci .. keď sme boli v lese ... a stratili sme sa a ty si ma potom našiel a ja som ti povedala, že som bola unavená a preto som zaspala ... tak .. ono to nebola tak celkom pravda." Keď som to konečne dostala zo seba odvážila som sa pozrieť na Viktora a začínala som cítiť ako ma v očiach pália slzy a snažia sa dostať na povrch. "Tami,  preboha čo sa stalo ?" spýtal sa úplne šokovane. Bál sa toho čo bude nasledovať ďalej. "Keď som dlhšie bežala a všimla som si, že už nie si pri mne zastala som, snažila som sa nájsť ťa no nikde si nebol a potom ..." Nakoniec som mu rozpovedala celý príbeh. Viktor ma trpezlivo počúval, sem tam zo seba vydal nejakú nadávku a na jeho výraze tváre bolo vidno ako sa v ňom zberá zlosť a zároveň aj ľútosť. Kým som dopovedala celý príbeh stihli sme vypiť celú fľašu vína a po celý čas sa mi z očí drali slzy. Nesnažila som sa ich zastaviť. Potrebovala som to zo seba dostať von. Keď som to celé dopovedala rozplakala som sa naplno, už som nebola schopná slova, no musím priznať, že mi to pomohlo. Pomohlo mi, že som sa vyrozprávala a viem, že som spravila dobre, že som to povedala práve Viktorovi. Viktor ma silno objal. Takto v objatí sme sedeli asi desať minút až kým Viktor nevykríkol. "Musíme ísť na políciu!" "Nie ! To ani náhodou ! Nepočul si ako som vravela, že mi povedali, že ak sa o tom niekto dozvie tak ublížia mojej rodine ? Nesmieme o tom nikomu povedať !" "Tami, ty o tom nevieš ale toto sa už deje mesiac. Ja som si to doteraz nejako nevšímal ale rozpráva o tom celá dedina, že sa tu po okolí potuluje nejaký chalan, ktorý znásilňuje dievčatá. Zajtra pôjdeme na políciu a všetko povieš. Potom odídete do Blavy, tam vás určite nenájdu a určite ich polícia čoskoro chytí. Bude to dobre, neboj." Povedal a keď uvidel ďalší príval mojich sĺz opäť ma objal. Nakoniec som súhlasila a dohodli sme sa, že zajtra tam spoločne zájdeme a Viktor mi sľúbil, že to nikomu nepovie. Neviem ako to ten Viktor robí ale zrazu som sa cítila omnoho lepšie. Potom vzal do ruky gitaru a hral a ja som popritom spievala. Popritom sme aj zabudli na všetky problémy a na okolitý svet. Dokonca sa na mojej tvári niekoľko krát objavil úprimný úsmev. "A dosť. Už ma bolia prsty. Idem radšej po ďalšie víno." "Joooj, ešte jednu pesničku, prosím, dnes nám to ide skvele." Konečne som sa po dlhej dobe bavila, nechcela som aby táto chvíľa skončila. "No dobre, ale posledná, lebo mne už fakt o chvíľu odpadnú prsty." Zahral ešte jeden song a potom sa vybral po ďalšiu fľašu. "Nemôžeš doniesť niečo tvrdšie? Už nemám chuť na víno." povedala som už pod miernym účinkom toho vína čo sme vypili. "No pohľadám niečo." A odišiel. Keď sa o pár minút vrátil držal v ruke fľašu vodky. "Môže byť?" "Jasné." potešila som sa. Fľaša bola prázdna za niečo vyše hodiny. Moja nálada bola zrazu úžasná. Bola som absolútne opitá, ledva som vnímala okolie...