14.časť

02.08.2011 20:20

14.časť

 

Keď som videl, že už sme len pár kilometrov od Prešova navrhol som aby sme sa zastavili na obed. Ali nenamietala a tak som o pár minút zastavil pred mojou obľúbenou reštauráciou. Dnu sme si sadli úplne do rohu k stolu pre dvoch. Keď sme prechádzali okolo ostatných obedujúcich, hlavne popri jednej zamilovanej dvojici neunikol mi Aliin smutný výraz. A preto keď sme si sadli a objednali spustil som:  „Ali, prosím neprerušuj ma. Musím ti povedať ako to celé cítim. Musím ti to vysvetliť. Tvoja reakcia na celú tú vec ma strašne zaskočila. Nečakal som to. Vôbec. Si super baba a preto sa o tom s tebou chcem porozprávať. Nechcem aby si bola smutná a chcem aby sme ostali kamaráti.“ Čakal som a zároveň aj veril, že ma Ali nechá dopovedať ako to celé cítim. Potreboval som jej povedať všetky moje myšlienky. Teda aspoň tie, ktoré by jej veľmi neublížili takže jej budem musieť aj trochu klamať. Keď mi dovolila pokračovať opäť som prehovoril: „No vieš... od prvého momentu ako som ťa na tom koncerte zbadal si sa mi zapáčila. Ale nepocítil som vo vnútri nič viac. Žiaden veľký cit. A potom keď sme išli do toho baru .... dosť veľa sme toho vypili ... nemyslím si, že to bolo len tak .. do nálady. .... A keď si bola u mňa ... v obývačke na tom gauči ... tak zlato si tam sedela .. a rozprávali sme sa .. o živote, o nás, proste som neodolal a pod vplyvom alkoholu a celkovej atmosféry som si povedal, že ťa musím mať, za každú cenu. ... Myslel som si, že jeden drobný úlet nikomu neublíži. Predpokladal som, že ty to vnímaš rovnako. A potom tá noc ... bolo to fakt prekrásne .. nezabudnuteľné ... ale .. ja nemôžem mať teraz vážny a dlhodobý vzťah. Nemám na to teraz čas. Stále cestujem hore dole po Slovensku i po Česku. A aj keby som si ten čas nejakým zázrakom našiel ... tak nedokážem mať vzťah s niekým ... koho nemilujem.“ Bože ako som to mohol spraviť? Ako som jej toto mohol povedať? Prečo som taký zmätený? Toto sa mi ešte nestalo. Snáď to pochopí a nebude na mňa ešte viac naštvaná. Zahľadel som sa jej do očí. A keď som zbadal ten smútok a to sklamanie v jej očiach pochopil som, že som jej ublížil ešte viac. Chcem to napraviť, musím, ale ako? Chcel som opäť začať hovoriť ale to už pred nami stálo jedlo a tak sme obaja začali jesť. Keď sme dojedli Ali ma predbehla a začala hovoriť pre zmenu jej pocity. Pochopil som, že je do mňa zamilovaná ale podľa jej slov cítim, že už sa s tým začína zmierovať a chce so mnou ostať v kontakte aspoň ako kamarátka. Potešilo ma, že to neberie až tak tragicky, alebo to aspoň nedáva najavo, no zároveň mi je ľúto, že konečne som stretol babu, s ktorou by som si vedel predstaviť mať vážnejší vzťah ale nie je to možné. Nakoniec sme si vymenili telefónne čísla a dohodli sa, že sa určite niekedy stretneme. Po krátkom rozhovore som za oboch zaplatil a odviezol som Ali domov. Keď sme sa lúčili mal som strašnú chuť pobozkať ju, no vedel som, že by to nebolo správne tak som jej dal len letmú pusu na líčko. Potom som pomaly naštartoval a čoraz rýchlejšie som sa vzdiaľoval od jej domu a teda aj od nej. Keď som v Prešove vybavil všetko čo som potreboval vrátil som sa domov do Košíc, kde som si sadol za počítač a otvoril som facebook. Skontroloval som čo je nové, no po hodine som počítač vypol vzal som papier so slovami, ktoré som pred odchodom napísal a začal som vytvárať text piesne. Trvalo dosť dlho kým som bol spokojný. Potom som vzal gitaru a začal som vymýšľať hudbu, čas utekal strašne rýchlo. Onedlho niekto zaklopal na dvere, ktoré sa pomaly otvorili a do mojej izby vstúpila moja mamka. „Čau mami, ty si už doma?“ „Ahoj Mirko. No bude to už nejakých šesť hodím čo som sa vrátila z práce.“ Šesť hodín? Ako ten čas rýchlo beží. Pri hudbe strácam pojem o čase. Ani neviem koľko je hodín. „Koľko je vlastne hodín?“ „O chvíľu bude jedna hodina po polnoci, takže už by si mohol prestať hrať. Máme novú susedu, pod nami býva nejaká stará babka, nedávno som ju stretla vo výťahu a nevyzerala celkom najprívetivejšie, takže by ma nepotešilo keby mi tu prišla teraz nadávať, že čo za hurhaj to tu je.“ No do prdele. Zas nová suseda a ešte k tomu stará babka. Takže moje nočné hranie na gitaru sa skončilo. „ Oukej mami neboj už končím. Len si ešte prosím môžeš vypočuť jednu pieseň, ktorú som práve zložil?“ „Mirko nepočká to do rána? Som už dosť unavená, mala som náročný deň v práci.“ „Mamiiii, prosím. To bude len chvíľka. Vážne. Potrebujem počuť niekoho názor.“ „No tak neviem či som ja tá pravá, ktorá by mala hodnotiť tvoje piesne, ale dobre, hraj.“ „Jeee ty si zlatá.“ A začal som hrať, postupne som k tomu pripojil aj text, text, ktorý som práve vymyslel a pripojil som k nemu časť textu, ktorý mi ukázal Roman.

Sedí v tme, cíti sa byť niekým oklamaná ( presne tak sa Ali asi musela cítiť dnes ráno v kúpeľni po tom čo som jej povedal)

V duši vie, komu bola v noci zapredaná ( áno určite vie aký som hajzel, ale neprizná to nahlas)

Tak prečo, nepovie jej niekto? Aspoň niečo, možno raz aj všetko ... (prečo?, pýtam sa stále dookola, prečo jej niekto nepovie ako to naozaj cítim, keď to ja nedokážem)

Nadránom prebúdza sa polovyzlečená (aká bola krásna keď ležala v posteli len v spodnom prádle)

Oči lesklé, slzami je celá premočená ( keď som v kúpeľni uvidel tie jej krásne oči plné sĺz bolo mi až do plaču)

Tak prečo, nepovie jej niekto? Aspoň niečo, možno raz aj všetko...

Že čo sa týka lásky už to nevadí,

Keď klamaním si ľudí chceme podriadiť

A na ničom už nezáleží ani tým,

Čo sú vierou v boha desne opití

Ticho vzdychá, drieme myšlienkami zahalená (po tom čo sa stalo o tom musela určite veľa rozmýšľať)

Vzdychmi tichá, v zrkadlách tvár ponížená (neplakala nahlas, ale určite keď sa pozrela do zrkadla mala pocit, že je ponížená)

Tak prečo, ... (áno prečo? Prečo? Prečo? .. to muselo takto skončiť?)

... po pár minutách som dospieval, položil som gitaru vedľa postele a zahľadel som sa na mamku. A to čo som zbadal ma šokovalo. Mala slzy v očiach. „ Mirko .. to bolo krásne. Aj keď ja moc nemusím takú hudbu ako tvoríš ty, ale ten text .. nechápem ako si sa tak vedel vcítiť do ženských pocitov. Krásny song. Ale teraz už nerob veľký hluk. Nechcem aby sa prišli sťažovať susedia a ja som tiež už dosť unavená takže si idem ľahnúť.“ „Ďakujem mami. A dobrú noc.“ „ Aj tebe dobrú noc. Dobre sa vyspi.“ Odišla a zatvorila dvere. Ľahol som si na posteľ, no zaspať som ešte dlho nevedel. Rozmýšľal som o všeličom možnom, no hlavne o mne a o Ali. Čo keď by nám to bolo vyšlo? Čo keď nám je súdené byť spolu? Vydržím bez nej? Dokážem ju nepobozkať keď sa stretneme? Tieto a mnoho ďalších otázok sa mi vynáralo v hlave, no únava ma nakoniec premohla a ja som nadránom konečne zaspal.