14.diel

Ráno, teda lepšie povedané naobed, som sa zobudila s príšernou bolesťou hlavy. Myslela som, že sa mi rozletí na milión kúskov. Ležala som vedľa Viktora na jeho obrovskej posteli. On ešte spal. Keďže som bola príšerne smädná rozhodla som sa, že vstanem a zájdem si do kuchyne po pohár, alebo rovno po vedro vody. No hneď ako som si sadla prišlo mi zle od žalúdka takže som nešla do kuchyne ale rovno na záchod. Strávila som tam asi 15 minút. Potom som sa pobrala do kúpeľne, že sa trochu upravím. Najprv som však vypila takmer celý vodovodný kohútik až potom som si opláchla tvár a trochu prečesala vlasy. Zadívala som sa na svoj odraz v zrkadle. Čo budem ďalej robiť? Nájde polícia tých dvoch .. šialencov z lesa ? Čo keď sa dozvedia o tom, že som ich prezradila polícii skôr ako ich polícia vypátra ? Ublížia mojej rodine ? A potom je tu ešte jedna téma ... Miro. Hnevá sa na mňa ? Ako sa náš vzťah bude vyvýjať ďalej? Milujem ho vôbec ? Áno mám ho veľmi rada ale ... nemyslím, že je to láska .. alebo si to snáď len nechcem pripustiť? Čo keď mu tým, že ho v podstate "klamem" ubližujem. ... Tieto a mnoho ďalších otázok mi vŕtalo v hlave. "Ahoj Tami. Ako si sa vyspala?" "Nevrieskaj tak!" zvriesknem na Viktora, ktorý sa práve objavil v kúpeľni a schytím si pri tom hlavu a to pritom vravel takmer šeptom. Ach tá opica! "Upst prepáč, opica .. no jasné." povedal to tak tichým hlasom, že za iných okolností by som to ani nepočula, no teraz sa mi to ešte trikrát ozvalo v hlave. "Ako to, že tebe nič nie je ?" "Ja som zvyknutý na oslavy s veľkým množstvom alkoholu,  a okrem toho, vypila si toho viac ako ja. No nič idem ja urobiť kávu a raňajky, potom zájdeme na tú políciu dobre?" "Prídem hneď za tebou, len idem ešte na záchod." ....

Zvyšok nášho pobytu na chate prebehol dosť rýchlo. Po raňajkách sme sa s Viktorom vybrali na tú políciu, kde som im všetko povedala, čo nebolo práve jednoduché. Keď som ten príbeh znova rozprávala všetko sa mi to opäť premietalo pred očami. Potom sme zašli do reštaurácie na neskorý obed a to ma už Viktor išiel odprevadiť domov. Nešli sme cez les ale šli sme dookola cez  mesto takže nám to trvalo dosť dlho. Počas cesty sme sa rozprávali o mne a Mirovi, ešte Piatok mi totiž sľúbil, že sa o tom porozprávame. Nedošli sme k bohvieakému múdremu riešeniu, ale záver z toho bol taký, že si mám dávať pozor, nemám sa na Mira namotať tak ako som to spravila v predchádzajúcom vzťahu, mám tomu nechať voľný priebeh a najprv ho dobre spoznať. Keď sme stáli už pred našou chatou, silno ma objal a pošepol mi, že všetko bude dobré, ak budem mať na tvári vždy úsmev. Kým sme vyrazili, stihla som napísať ešte pár riadkov do denníčka a dojesť celú čokoládu, čo ma dokonale upokojilo. Domov do Bratislavy sme došli okolo šiestej večer. Keď som si vybalila všetky veci a totálne vyčerpaná som si sadla na posteľ, vzala som do ruky mobil a ani trochu ma neprekvapilo 20 neprijatých hovorov a 5 neprečítaných smsiek od Mira. Skôr ma to potešilo.Vidno, že mu na mne aspoň trochu záleží. Ako som ten mobil držala v  ruke a čítala som si poslednú smsku, zrazu začal vyzváňať. Zdvihla som a keďže už som si všimla, že mi volá Miro povedala som: "Ahoj Miro." "Ahoj." povedal milo a presne som si vedela predstaviť ako sa pri tom usmieva."Takže už si doma?" "Áno, pred chvíľkou sme dorazili." "Nemohli by sme sa dnes stretnúť? Zajtra odchádzam na tri dni do Prahy,  idem natáčať nový singel." "No dobre ale len na chvíľu,  som dosť unavená." "Teším sa. O polhodinku pred tvojim blokom. Môže byť?" "Budem tam." povedala som, zložila som telefonát a šla som sa trochu upraviť.