4.diel

Natiahnem sa po mobil, ktorý leží vedľa postele na nočnom stolíku a bez toho aby som si prečítala kto mi píše hneď otvorím správu. "Ahoj :) Máš na dnes nejaký program? Zajtra idem na týždeň do Prahy tak som myslel, že ešte dnes zájdeme na tú kávu. Miro :)" na pár minút som sa zamyslela a ani neviem ako je to možné ale na mojej tvári sa objavil úsmev aký už dávno nie. Neváhala som a odpísala som: "O piatej pred Malbom ? :)". Netrvalo dlho a hneď prišla odpoveď: "Teším sa ;)" Na to som už neodpísala. Pozrela som na hodinky a keď som si uvedomila, že už je pol dvanástej povedala som si, že už je načase začať robiť niečo užitočné. Tak som si teda aj keď s dosť veľkým odporom poupratovala izbu, povysávala som a  utrela som prach a to už ma mamka volala do jedálne na obed. Okolo pol štvrtej poobede som sa začala chystať aby som všetko stihla. Najprv som si umyla vlasy a hneď ich aj vysušila, tentokrát som ich však nežehlila len som ich nechala voľne rozpustené. Využila som posledné teplé dni a keďže od budúceho týždňa už hlásili ochladenie tak som si vzala čiernu minisukňu a červené tričko s čiernym nápisom Live and Laught. Potom som sa ešte rýchlo namaľovala, hodila som na seba čierny svetrík a keď som zistila, že už je pol piatej pomaly som sa vybrala na odchod. Oznámila som rodičom, že idem vonku a prídem zrejme až niekedy večer, obula som si topánky na miernom opätku, vzala som kabelku a vybrala som sa smerom do centra. Nemám to od domu ďaleko tak som šla pešky. Na dohodnuté miesto som prišla asi minútku po piatej a Miro tam už čakal. Keď ma zbadal usmial sa a keď som prišla k nemu hneď ma objal a dal mi pusu na obe líca. Vošli sme dnu a sadli sme si k stolu pre dvoch takmer úplne dozadu kaviarne. Objednali sme si kávu a niečo vyše hodiny sme sa rozprávali, čas ubiehal strašne rýhlo. Zistila som, že Miro je zlatý chalan, že nie je ako väčšina hviezd namyslený ale že to je úprimný a veľmi inteligentný chalan. "Nejdeme sa prejsť po meste?" navrhne Miro keď zaplatíme a ja samozrejme súhlasím. Vyjdeme z kaviarne a pomaly sa prechádzame po centre Bratislavy a popritom rozoberáme Mirovo pripravované turné a ohlasy médií a musím povedať, že sa pritom dosť nasmejeme. Pomaličky sa začína ochladzovať a aj slniečko už zachádza. Miro mi zrazu navrhne: "Začína sa ochladzovať ... nejdeš ešte na chvíľu ku mne ? Bývam pár minút odtiaľto. Otvoríme vínko, pustíme hudbu a je toho ešte toľko čo sme neprebrali.. " zamyslím sa a rozhodnem sa, že mu to neuľahčím a budem ho ešte trochu naťahovať. "Hmmm, no tak ja neviem či je rozumné piť víno keď zajtra cestuješ do Prahy, predpokladám, že budeš šoférovať..." "Ale veď odchádzam až poobede a nevravím, že sa chcem opiť." "Veď fajn,  ale ...." nenechá ma dohovoriť a skočí mi do reči "Aké ale? Prečo vždy všetci hľadajú odpovede na otázky Prečo nie ? ? Mali by sme hľadať odpovede na otázky Prečo áno? ! Alebo mi povedz rovno, že nechceš ísť a tým to bude vyriešené." "No tak mi teda povedz prečo by som mala k tebe ísť." "Aby sme si pokecali pri poháriku dobrého červeného vínka, aby si neprišla domov a nesadla za počítač kde by si sa aj tak len nudila na facebooku, aby si strávila sobotný podvečer s krásnym chalanom, ... mám pokračovať ?" vravel popritom ako sa smial. Odpovedala som mu s úsmevom na tvári: "No dobre tak si teda vyhral. Ide sa k tebe." Tak sme sa teda vybrali k nemu. Došli sme tam za približnr 15 minút. Musím povedať, že Mirov dvojizbový byt bol veľmi pekne zariadený. Moderne, no zároveň mal v sebe také to čaro domova. Kým Miro šiel po víno do kuchyne prehrabovala som sa v kope cédečiek, ktoré mal Miro na poličke vedľa veže aj keď radšej by som si vypočula jeho spev a popritom by mohol hrať na klavíri, ktorý ma tiež v obývačke. Napokon som vybrala kapelu Alter Bridge, ktorú som už dávno nepočula. Sadla som si na gauč a detailne som skúmala celú izbu. fascinovali ma obrazy, ktoré mal na stenách a aj fotografie, ktoré boli na poličkách. Na všetkých bol on s rôznymi ľuďmi. Na všetkých sa usmieval a bolo vidno, že má dobrú náladu. Ani som si neuvedomila kedy Miro prišiel, no zrazu už sedel vedľa mňa. Nalial víno do pohárov, jeden mi podal a druhý vzal do ruky. "Tak teda..." povedal ".. na zdravie" jemne sme si štrngli pohármi a trochu sme z nich odpili. Potom sme ich položili na stôl. Chcela som Mirovi povedať, že sa mi veľmi páči ako to tu má zariadené, no keď som sa mu pozrela do očí nedokázala som zo seba vydať ani slovko. Mirov pohľad skĺzol na moje pery a to som sa už neovládla a začala som ho vášnivo bozkávať. Aj keď bol zrejme najprv šokovaný netrvalo ani sekundu a hneď začal spolupracovať. ...