7.diel

Ležali sme vedľa seba, popíjali sme víno a popritom sme sa rozprávali. Rozprávali sme sa o nás, o našich životoch, o minulosti no aj o budúcnosti. Predebatovali sme takmer celú noc, zaspali sme až nadránom okolo piatej. Keď som sa zobudila a na hodinkách som zbadala, že je už jedenásť hodín nevedela som čo skôr. O chvíľu prídu rodičia a keď tu nájdu Mira bude zle nedobre. "Miroooo, vstávaj !!! Okamžite!" vrieskam mu do ucha. "Čo sa deje? Horí snáď či čo?" povie rozospato, otočí sa na druhý bok a pritom neotvorí ani jedno oko. "O chvíľu prídu rodičia a keď ťa tu nájdu nebudú dvakrát nadšení. Prosím ťa vstávaj!" "Dobre, dobre. Už len chvíku." povie akokeby zo sna. Sakra ako ho mám zobudiť? No fajn! Nedal mi na výber. Vstanem z postele, idem do kúpeľky kde napustím vedro ľadovou vodou. Potichu som sa vrátila späť do mojej izby a potom sa to všetko začalo. Rýchlo som z Mira stiahla perinu aby som ju nezamočila a celý obsah vedra som vyliala na Mira. Ten sa okamžite posadil a keďže si asi ani poriadne neuvedomoval kde je a čo sa deje, zvrieskol:"Do piče! Čo sa deje????" "Aj tebe dobré ránko Miro." poviem milo s veľkým úsmevom na tvári. Keď sa miro ako tak spamätá zmôže sa na jednu vetu: "Ty niesi normálna!" no to sa už smeje a mieri rovno do kúpeľky. Ja idem zatiaľ spraviť raňajky. Postavím vodu na čaj a rozmýšľam čo spravím. Miro totiž vravel, že je vegetarián a ani sladké veľmi neje. Jeho najobľúbenejším jedlom je zelenina, ale šalát sme mali v noci tak čo spraviť? Napokon som sa rozhodla, že spravím bryndzovú pomazánku. Práve keď som ju namazala na chlieb do jedálne vošiel Miro s už dokonale upraveným účesom. Sadol si za stôl, kde už mal pripravené raňajky. Po raňajkách sme sa rozlúčili niekoľkými vášnivými bozkami, dlho sme sa od seba nedokázali odtrhnúť, ale keďže rodičia mali prísť okolo dvanástej čo už bolo za pár minút, tak Miro už musel vážne odísť. Potom som narýchlo popratala a ani som sa nenazdala a rodičia boli doma. Ideálny čas vypadnúť von. Zavolala som Lucke či nemá čas sa stretnúťa keďže na dnešok nemala žiaden plán dohodli sme si stretko o dve hoďky. Rýchlo som skontrolovala čo nového na facebooku, potom som si prečítala pár riadkov z učebnice dejepisu, no keď som zistila, že tam nie je nič zaujímavé hodila som ju do tašky s myšlienkami, že na zajtra do školy sa mi netreba nič učiť. A to už bol aj čas aby som sa pomaly začala chystať. S Luckou sme sa stretli v auparku, kde sme zašli na kávu. Rozhodla som sa, že jej porozprávam o mojom vzťahu s Mirom. Teda dá sa to vlastne nazvať vzťah? Veď my spolu nechodíme. Len spolu spíme. Teda dvakrát sme spolu spali. Ako to vlastne medzi nami je? No nič, nad tým budem uvažovať neskôr. Keď som Lucke všetko povedala bola dosť šokovaná, no nezačala šalieť ako som to očakával. Brala to celkom v pohode. Keď si to všetko dala v hlave do súvislosti spýtala sa ma: "A ako to teda medzi vami je teraz? Chodíte spolu?" "No to keby som ja vedela. Vieš on je zlatý chalan, v pohode. Dá sa s ním super pokecať, v jeho prítomnosti sa cítim veľmi dobre, v posteli nám to tiež klape, ale necítim tam tú takú iskru. Proste nemôžem povedať, že som sa zamilovala. Mám ho rada ale niesom naňho naviazaná. Ale myslím, že to je dobré. Aspoň sa nesklamem tak ako v predchádzajúcom vzťahu. Zatiaľ to chcem nechať tak ako to je. Uvidíme ako sa to vyvinie. Ako to bude medzi nami klapať ďalej. A ešte k tomu Miro furt cestuje, v Blave je dosť málo. Neviem či by sme mali na seba dosť času." "A čo myslíš ako váš vzťah vníma on?" "No ani v tomto si niesom celkom istá. Ale podľa mňa on ku mne cíti niečo viac. Podľa mňa sa do mňa zaľúbil. I keď ktovie, možno to je len dobrý herec a hrá na mňa dobrého chlapčeka a v skutočnosti som mu dobrá len na sex. Ale zatiaľ mi nevadí ani jedna ani druhá možnosť. Uvidíme ako to bude pokračovať." "Potom mi nezbudni dať vedieť čo nového! Inak nekoná sa niekedy v blízkej dobe v Blave alebo tu niekde v okolí nejaký koncert? Nepovedal ti Miro nejaké tajné infošky?" "Neviem o žiadnom koncerte, i keď uznávam, že nejaký by sa už zišiel. My sa s Mirom veľmi nebavíme o jeho kariére. Len sem tam niečo spomenie medzi rečou. Ale inak riešime iné veci. No dobre dosť bolo chlapov! Nezájdeme na nákupy? Trebalo by obmeniť šatník. Zima sa už blíži." "Skvelý nápad. Potrebujem nejaké parádne čižmy a aj nejaký teplý kabátik by sa zišiel." raz dva dopijeme kávu, zaplatíme a vydáme sa na nákupy, ktoré obe tak milujeme. Typické ženy. ...